Aj vy ste si všimli, že to na januárovom Australian Open hrkotalo o čosi viac než zvyčajne? A podarilo sa vám ten kovový šramot identifikovať? Nie? Ja som na to tiež chvíľu potrebovala. Vydala som sa rovno za uchom a až vtedy som zistila, že súčasťou prestížneho turnaja v Melbourne bol historicky prvý All Abilities Day, teda séria exhibičných zápasov, propagujúcich tenis ako šport aj pre ľudí so zdravotným postihnutím. Diskvalifikovaná nebola ani Blind Sports Australia, ktorá na kurty pozvala ôsmich nevidiacich a slabozrakých, aby spropagovali soundball.
Pátrajúc po histórii tohto u nás málo rozšíreného športu som sa ocitla v 80. rokoch minulého storočia v jednej japonskej rodine, kde vyrastali štyria športovo nadaní chlapci. Hrávali futbal, bejzbal a, pravdaže, tenis. „Veľmi sa mi páčil zvuk odpalu rakety do loptičky a pomyslel som si, že by som mohol hrať aj ja, keby som loptu počas letu počul, “spomínal po rokoch na stredoškolské časy jeden z nich, nevidiaci Myoshi Takei. So svojím telocvikárom začal vyhutovať, ako hru adaptovať, ako donútiť loptičku dať o sebe znať a ich úsilie a nákazlivé nadšenie vyvrcholili v roku 1990 vôbec prvým národným tenisovým turnajom pre hráčov so zrakovým postihnutím. Netrvalo dlho a loptičky sa odkotúľali aj na pevninu. Do Číny, Kórey, Taiwanu, Singapuru, Veľkej Británie, Nemecka, Španielska, Talianska, Poľska, USA, Argentíny, Austrálie a ďalších krajín, ktoré sa stali členmi International Blind Tennis Association (IBTA).
Nevyzerá to nenaučiteľne! Soundball sa zvyčajne hráva na krytých kurtoch (aby sa vietor z roztopaše do zápasu nezapájal a neovplyvňoval smer letu loptičky), ktoré musia mať vhodnú akustiku, osvetlenie a farebnosť. Pravdaže, hranice kurtov sú vyznačené výraznými líniami (zočiť bosého hráča blind tenisu preto nie je ničím výnimočným), ich veľkosť závisí od kategórie, do ktorej športovca zaradí oftalmológ. Sieť je zavesená niekoľko centimetrov nižšie než pri „klasickom“ tenise, rakety sú juniorské, loptičky o čosi väčšie a mäkšie, aby poletovali pomalšie a nikoho pri náraze nezranili.
Zaujímavé, čo poviete? Hráčov blind tenisu nie je nikdy dosť, takže smelo do toho! Navyše, v tomto prípade nepotrebujete ani vodiča ako pri behu, ani navádzača ako pri lyžovaní. Pohybujete sa úplne slobodne, rozhodujete samostatne a len tak si s niekým na druhej strane siete hráte 😉 V mene redakcie vám prajem, aby sa vám po celý rok darilo brať veci športovo a aby ste mali po svojom boku i oproti sebe len férových hráčov.
Dušana Blašková
