Keď 15. augusta zasvietilo slniečko, Penzión Slniečko v Tajove sa začal plniť mladými nevidiacimi z celého Slovenska. Už druhýkrát ich spojil projekt Nezávislý život: Krok za krokom. Štvordňový pobyt poskytol nie len priestor na učenie, ale aj na leňošenie.
O projekte
Projekt Nezávislý život: Krok za krokom organizovala Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska. Finančne ho podporil grant Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny SR. Cieľom projektu, ako sám názov napovedá, bolo namotivovať mládež k samostatnosti. Samostatnosť “odomyká dvere”, aby každý mohol žiť život podľa svojich predstáv,“ opisuje inštruktorka sociálnej rehabilitácie Eva Metonová.
Pribudli aj nové témy. „Minulý rok sme sa zamerali skôr na bazálne potreby, tento rok to bola taká väčšia nadstavba. Venovali sme sa napríklad komunikácii, etikete, čiže to bolo zase o čosi zaujímavejšie,“ komentuje Jana Polnerová, vedúca KS ÚNSS Bratislava.
Ako správne komunikovať?
Lektori sa venovali verbálnej aj neverbálnej komunikácii. „V rámci verbálnej komunikácie sme sa zamerali na nenásilnú komunikáciu, v ktorej sme vysvetlili ako nenásilným spôsobom vyjadriť svoje potreby. Nacvičovali sme intenzitu hlasu, ako vieme emócie vložiť do svojho hlasu alebo ako sa predstaviť,“ vysvetlila Tímea Hóková, metodička pre sociálne služby.
Niekedy pomohli aj rekvizity. Napríklad pri nacvičovaní správnej proxemiky zohral dôležitú úlohu špagát, ktorý pomáhal určiť vzdialenosť páru. „Problém mi robil hlasový workshop, pretože som sa dozvedela, že musím dávať väčšiu intenzitu do svojho hlasu, aby každý rozumel,“ komentuje Nikola Gdovinová. FOTO – TOMÁŠ BAKO
Okrem svojich hlasiviek si návštevníci vycibrili aj reč svojho tela. „Dôležitú časť tvorila diskusia o neverbálnej komunikácii, kde nám účastníci rozprávali o spätnej väzbe, ktorú dostávajú od okolia. Napríklad ako sa tvária pri komunikácii, aké majú postavenie tela alebo polohu rúk. Potom sme rozoberali niektoré zlozvyky, ktoré „zrakáči“ niekedy robia, ako napríklad kývanie sa alebo tlačenie očí. Ďalej sme sa venovali proxemike, ktorá určuje vzdialenosti medzi komunikačnými partnermi. Rozoberali sme aj podávanie ruky, kedy môžu byť iniciatívni pri podaní ruky alebo ako správne podať ruku,“ pokračuje Tímea Hóková.
Stolová etiketa
Školiaca miestnosť sa premenila na divadlo, keď si účastníci zahrali scénky, kde využili aj nové poznatky z oblasti etikety a stolovania. „Išlo o dve scénky, jedna bola v reštaurácii, druhá bola na návšteve. Boli trochu pritiahnuté za vlasy, aby sme na nich demonštrovali nejaké pravidlá slušného správania. Následne museli účastníci definovať, čo v tej scénke bolo nesprávne,“ hovorí inštruktor sociálnej rehabilitácie Tomáš Bako.
„Pri scénke na návšteve sme sa dozvedeli, že by sme sa mali ohlásiť predtým ako prídeme, že by sme mali priniesť darček, že by sme sa mali vyzuť a podobne.“ Hovorí Patrik Laslop.
Priestorová orientácia
Účastníci projektu tiež dostali reliéfnu mapu penziónu. Okrem toho ich lektori vysielali na potulky po penzióne, kde každá dvojica mala inú úlohu. Jedna dvojica utekala do baru, zistiť koľko stojí kofola, druhá išla spočítať stoličky do školiacej miestnosti, tretia mala zistiť, z čoho sú vyrobené stoly na terase a ďalšia zisťovala, či je mydlo na toalete a ako vonia. „My sme mali zistiť, či je na terase popolník, akurát som sa čudoval, že tam poslali nefajčiarov,“ okomentoval aktivitu Patrik Laslop.
Aj v škole sú prestávky
Okrem cvičení a prednášok si mladí aj oddýchli. Od debatných krúžkov sa presunuli k spoločenským hrám. Nechýbali karty či hra tik-tak bum, kde si mohli vycibriť slovnú zásobu a tým, ktorým šťastie neprialo sa ušiel aj nejaký trest.
Všetci si pobyt aj témy chválili, niektorí by do ďalších rokov privítali aj témy z oblasti technológie. „Napríklad by som chcela, aby sme sa naučili priestorovú orientáciu s pomocou GPS, lebo sa bojím ísť do toho sama, bola by som rada, ak by nám to niekto vysvetlil. Tiež by som prijala nejaký workshop o líčení,“ navrhuje účastníčka projektu Eva Kaletová.
„Projekt bol super. Ja by som privítal tému orientácia vo veľkoobchodoch, keďže malé obchody už vymierajú. Tiež by sa mi páčilo, keby pobyt nebol vekovo ohraničený,“ povedal Michal Galeštok.
Ivana Rosíková
