Máme za sebou Veľkonočné šibačky a polievačky. Dúfam, že sa s vedrami s vodou nešetrilo, aby ste boli čo najzdravší. Niektorí ste vylihovali doma, niektorí na chate, niektorí v hoteli. My sme navštívili hotel Jantár v Dudinciach.
Šibačka by nemala tiež nikde chýbať, ale ak chýba materiál, pomôže improvizácia. Takýto korbáč z inhalačných hadičiek vyrobila Iveta Zbranková. Ako ste prežili veľkonočné sviatky vy?
Na konci marca som mala pocit, že si zima s jarou podali ruky. Vyšlo slnko a od volebných urien som sa spolu s mikrofónom v kabelke mohla vybrať za kultúrou. Kam? „Votrela“ som sa na druhú autorskú hru Divadla Zrakáč. Na jednej strane som „musela“, aby bola Dúhovka bohatá, na druhej strane som chcela, pretože som polovicu Divadla poznala.
Hovorili o tom, ako sa (ne)správať k nevidiacim a slabozrakým. Hra ma zaujala. Niekoľko krát za sebou som si povedala, toto poznám, toto sa mi už stalo, toto museli skopírovať z môjho imaginárneho denníka. Dokonca som mala pokušenie zažalovať tvorcov a vysúdiť ťažké prachy za porušenie autorských práv. Na druhej strane viacerí mi hovoria podobné príbehy. To ma priviedlo k myšlienke, že tí „vidiaci“ majú nejakú spoločnú príručku s názvom „Ako sa správať k nevidiacim“. Ak si to ale prečíta nevidiaci alebo slabozraký, bude sa mu v hlave premietať vystúpenie stand up komika a dozvie sa všetko, len nie to, ako sa správať k nevidiacim.
Toto kolektívne šialenstvo vyvolalo u nejedného nevidiaceho, ktorý sedel vedľa mňa, záchvaty hyperventilácie. Miestami bolo prítomné aj gúľanie očami a u niektorých sa objavili podivuhodné gestá, ktoré pripomínali tanec sv. Víta. Samozrejme, tieto reakcie boli len na situácie, ktoré Divadlo predviedlo v scénach, ale keďže sa nasledovné príznaky prejavili u toľkých nevidiacich, môžem konštatovať, že herci sú naozaj skúsení, keď dokázali v toľkých ľuďoch prebudiť žlčové kanáliky.
Bohužiaľ, ako škodoradostný človek som si najviac pamätala, ako sa herečka Zuzka skoro zahrdúsila. Kašeľ ju na pár sekúnd paralyzoval a aj keď sa neskôr pokúsila niečo povedať, nešlo to. Páčilo sa mi ako herec zachraňujúci situáciu prehlásil: „Nejaká ste zachrípnutá“. Ono sa mu to určite vrátilo. Veď tú istú Zuzku potľapkal po zadku nielen pred publikom, ale aj pred svojou priateľkou. Tá sa síce tvárila, že jej to nevadí, keď je to súčasť scény, ale ktože vie, ako herec nakoniec skončil.
Chcete sa dozvedieť viac o tajnom hercovi alebo o tom, ako prebiehala hra Ste medzi nami? Čítajte Dúhu a Dúhovku. Okrem toho v tomto čísle nájdete aj pravidelné rubriky ako Spravodajstvo, Novinky a typy a Kampane a zbierky.
Toto číslo prináša nielen nové informácie, ale aj nové tváre. Ako začínajúci „vodca“ časopisu dúfam, že to spolu vydržíme čo najdlhšie.
Za celú redakciu želám príjemné čítanie.
Ivana Potočárová
