Pred niekoľkými dňami sme volebným urnám po celom Slovensku zverili svoj názor na to, kto by nás na poste župana, starostu obce, primátora mesta a poslanca obecného či mestského zastupiteľstva mal najbližšie roky reprezentovať a obhajovať naše záujmy. Akýmkoľvek voľbám na Slovensku predchádza diskusia o ich prístupnosti, často sa otvára otázka elektronického hlasovania či využitia Braillovho písma (BP) pri označovaní hlasovacích lístkov. Nateraz jedinou krajinou, ktorej ústava čosi také voličom so zrakovým postihnutím (ZP) umožňuje, je Španielsko. V prístupnosti volieb sa vďaka tomuto systému dostalo na popredné miesta demokratických krajín celého sveta. Ako to funguje?
Hlasovanie v BP umožňuje ľuďom, ktorí sú prakticky nevidiaci a majú uznané poškodenie zraku najmenej 33 percent, a členom španielskej národnej organizácie nevidiacich (ONCE), kráľovský dekrét. Vzťahuje sa na referendá, voľby do Európskeho parlamentu, do Poslaneckej snemovne (dolnej komory) a regionálnych parlamentov, v ktorých sa používa volebný systém s uzatvoreným zoznamom, a do Senátu (hornej komory), kde je zoznam otvorený. Pre potreby komunálnych volieb sa hlasovací materiál v BP nevyhotovuje.
Vždy pred voľbami sa vo verejno-právnej televízii vyčlení priestor pre kampaň ministerstva vnútra, ktorej cieľom je upozorniť ľudí so ZP na ich právo uchádzať sa o hlasovanie v BP. Povinnosťou záujemcov je do stanoveného termínu adresovať ministerstvu žiadosť a počkať na potvrdenie o jej prijatí. Španielska braillovská Komisia následne pod dohľadom volebných orgánov všetky potrebné volebné materiály v BP verifikuje, za ich distribúciu do príslušných volebných miestností v súlade s platnými právnymi predpismi a so všetkými súvisiacimi nariadeniami sú zodpovedné volebné orgány. V deň volieb sa volič so ZP predsedovi volebnej komisie preukáže originálom národného preukazu totožnosti alebo pasom a vyzdvihne si svoj braillový volebný balík.
Vo volebnej miestnosti počas všeobecných volieb
Po tom, čo volič so ZP dostane všetko potrebné, aby mohol pristúpiť k samotnému hlasovaniu, požiada člena volebnej komisie, aby mu ukázal priestor, ktorý je určený na označenie hlasovacieho lístka. Podľa zákona by mal byť „špecifický, prístupný a vhodný“, nachádzať by sa mal čo najbližšie k volebným urnám a mal by umožniť voličom používať volebný balík v súkromí. Voliči ho však z volebnej miestnosti môžu aj vyniesť, voľbu uskutočniť mimo jej stien a svoj hlas odovzdať neskôr. Každý volič so ZP, ktorý o hlasovanie v BP prejavil záujem, dostane vysvetľujúcu príručku v Braillovom písme a veľkú obálku s označením „Všeobecné voľby“ a dátumom ich konania v BP i v latinke. Vnútri nájde dve menšie obálky:
- a) obálku pre voľby do Poslaneckej snemovne (t. j. do dolnej komory): volič ju ľahko identifikuje – nápis je opäť v bodovom písme. Nájde v nej toľko A5-kových obálok, koľko strán vo volebnom obvode kandiduje. Na každej z nich je v BP i v latinke uvedený názov a iniciály strany, ktorej hlasovací lístok je vo vnútri. Ten „vyvolený“ putuje do neoznačenej obálky a následne do hlasovacej urny.
- b) obálku pre voľby do Senátu (t. j. hornej komory): táto ukrýva štandardný hlasovací lístok, neoznačenú obálku, šablónu, zoznam mien kandidátov do senátu a príručku s informáciami o všetkých kandidátoch vo volebnom obvode v rovnakom poradí ako na hlasovacom lístku (obe v BP). Volič so ZP umiestni hlasovací lístok do šablóny s otvormi, vďaka ktorým môže bez pomoci vidiaceho označiť svoje výbery znakom X. Každý kandidát zo zoznamu je na šablóne identifikovaný svojím poradovým číslom v zozname, volič so ZP si preto musí zoznam kandidátov v BP pozrieť a zistiť počet a mená tých, za ktorých chce hlasovať. Označený hlasovací lístok sa (pravdaže bez šablóny) vkladá do štandardnej obálky a následne do hlasovacej urny.
A čo s použitým braillovým volebným balíkom? Aby bola tajnosť voľby skutočne zabezpečená, voličovi sa po uskutočnení hlasovania odporúča všetok zvyšný materiál jednoducho odniesť so sebou.
Branislav Mamojka
