Píše sa 16. storočie a Jean Nicot sa počas svojho pobytu v Portugalsku vďaka priateľovi botanikovi oboznamuje s liečivými účinkami niektorých exotických rastlín. V zbierke ho uchváti najmä tabak, začína ho šnupať, skúmať a popisovať jeho pozitívny vplyv na zdravie. Po ročnom bádaní ho prináša na francúzsky kráľovský dvor, a keďže ho sama Katarína Medicejská užíva pri migrénach, stáva sa módnym hitom a šíri sa po krajine pod názvom „kráľovnina rastlina”. Od roku 1586 sa v odbornej literatúre objavuje ako Nicotiana, jej hlavná účinná látka, izolovaná v roku 1828, dostáva pomenovanie nikotín. Rôznorodosť produktov narastá, výskumy sa prehlbujú a čoraz častejšie sa spomínajú účinky nie terapeutické, ale škodlivé.
Hoci odborníci prízvukujú, že nikotín je návykovejší než heroín alebo kokaín, na krabičkách cigariet niet medzi odstrašujúcimi vyobrazeniami dopadu dlhodobého fajčenia na telo ani jeden, ktorý by dokumentoval vplyv cigariet na oči. Pritom aktívne i pasívne fajčenie cigariet, cigár či fajok škodí viacerým ich častiam. Medzi príznakmi, ktoré človek zaznamená už po niekoľkých hodinách v zadymenom priestore (napr. v domácnosti fajčiarov alebo v pivárni), sa nezriedka objavuje silné podráždenie očí, ich začervenanie, pálenie či slzenie. Niektorí sa sťažujú na svetloplachosť, alergici a nositelia kontaktných šošoviek na pocit, akoby sa v ich oku nachádzalo cudzie teliesko, alebo mali priveľmi suché oči. Opakované vystavovanie sa tabakovému dymu dokonca môže spôsobiť chronické zápaly spojiviek, ktoré si vyžiadajú dlhodobú liečbu – aktívne i pasívne fajčenie totiž spomaľujú hojenie.
Príznakov, ktoré sa prejavia až po istom čase, je však takisto pomerne dosť. Najnovšie výskumy napr. poukazujú na škodlivý vplyv fajčenia na bunky rohovky, sietnice a cievovky, ktorá je spomedzi všetkých štruktúr oka azda najohrozenejšia. Ide o hustú sieť ciev, ktorá tvorí vrstvu zadnej časti očnej gule. Jej úlohou je zabezpečiť prísun živín a kyslíka do sietnice a zároveň udržiavať primeranú teplotu oka. Odborníci tvrdia, že nikotín cievovku stenčuje, čo zapríčiňuje zníženie prietoku krvi a komplikuje zásobovanie. Nedostatočne vyživená sietnica následne nedokáže správne pracovať. Fakt, že jej hrozí roztrhnutie či odtrhnutie, je len začiatok. Poškodené čapíky fajčiarov preukázateľne horšie rozlišujú farebné kontrasty, ak dôjde k zmenám v mieste ich najhustejšieho výskytu (na žltej škvrne), riziko vzniku vekom podmienenej degenerácie makuly, a tým straty centrálneho videnia, je až trojnásobne vyššie. V prípade, že má fajčiar diagnostikovanú cukrovku, pod narastajúce problémy s videním sa podpisujú aj cigarety.
Navyše, ťažké kovy ako olovo a meď, ktoré sa v tabakovom dyme nachádzajú, sa môžu postupne hromadiť v inak čírej šošovke, kaliť ju do žlta, hneda alebo sivobiela a viesť k vzniku šedého zákalu (katarakty). Fajčenie počas tehotenstva zvyšuje riziko retinopatie či nedostatočného vývoja zrakového nervu.
Záver nebude patriť moralizovaniu, ale odporúčaniu nezanedbávať pravidelné prehliadky u oftalmológa. Len tak možno viaceré problémy podchytiť včas a predísť vážnejším obmedzeniam videnia.
Dušana Blašková
Zdroje
www.wzrok.org
