Začiatkom marca sa uskutočnilo slávnostné zasadnutie mestského zastupiteľstva v Brezne, počas ktorého si pani Milena Pančíková, inštruktorka sociálnej rehabilitácie z KS ÚNSS v Banskej Bystrici prevzala Cenu primátora za dlhoročnú obetavú prácu v Únii nevidiacich a slabozrakých Slovenska.
Do organizácie nastúpila v roku 1998 a odvtedy neúnavne pomáha svojim klientom nielen v meste Brezno, ale po celom Horehroní. Sama hovorí, že jej nástup do únie bol priam osudový. Zo dňa na deň odišla z vtedajšieho zamestnania, aby sa pustila do nového pracovného dobrodružstva. Hnala ju nielen chuť vyskúšať si niečo nové, ale aj osobné pohnútky.
„Mám nevidiaceho krstného syna a ako rástol, objavovali sa nové a nové otázky, ako mu niečo opísať, priblížiť, správne sa opýtať. Keď prišla výzva skúsiť prácu v únii, neváhala som,“ prezrádza Milena Pančíková.
Počas svojej dvadsaťštyriročnej praxe toho zvládla veľa. Zúčastnila sa všetkých dostupných kurzov i odborného vzdelávania, s trojročným synom dokonca zvládla aj počítačový kurz. Všetko vždy absolvovala s jasným cieľom – poskytnúť svojim klientom čo najkomplexnejšiu pomoc.
„O mne je známe, že mám veľmi veľa trpezlivosti a tá, domnievam sa, by žiadnej sociálnej pracovníčke nemala chýbať. Ak moji klienti čosi potrebujú ukázať aj desať či dvadsaťkrát, opakujeme to, až kým si nie sú istí. Trpezlivosť by mali dopĺňať milé slovo a úsmev. Viem, niekto by mohol namietať, že úsmev predsa klienti nevidia, ale počujú ho. A ešte čosi je dôležité, ochota neustále sa učiť,“ hovorí na margo svojej práce pani Milenka.
Počas dvoch dekád sa v organizácii i v živote pani Pančíkovej veľa zmenilo. Zo zdravotných dôvodov dnes pracuje na polovičný úväzok, ale stále v plnom nasadení.
„Pri práci s klientom zabúdam, že mám starosti alebo bolesti, vtedy som tam len pre neho. Navyše, v našej práci nielen dávame, ale aj veľa dostávame. Dennodenne mi klienti dávajú najavo, že tu ÚNSS nie je zbytočne. Viete, koľkí ľudia by boli nešťastní, nežili by, ale iba prežívali, ak by nevznikla naša organizácia? Je úžasné, čo všetko pre nich únia robí, a ja som šťastná, že som jej súčasťou,“ vyznáva sa M. Pančíková.
A ako vníma svoje ocenenie? Verná svojej skromnosti a tímovému duchu: „Za mestské ocenenie som veľmi vďačná, ale vnímam ho ako ocenenie pre celú úniu, pre všetky moje kolegyne. Získala som ho za svoju prácu, ale tá je takou, akou je, vďaka tomu, kam patrím, s kým pracujem. Mám perfektné kolegyne, perfektného zamestnávateľa a skvelé pracovné zázemie,“ uzatvára dojato.
Pani Milenke, ako jej s láskou hovoria kolegyne, k oceneniu gratulujeme a želáme ešte veľa spokojných rokov naplňujúcej práce pre klientov. Ak by ste sa o nej chceli dozvedieť viac, prečítajte si rozhovor uverejnený na www.okamih.eu v rubrike Rozhovor.
Eliška Fričovská
