Uskutočnila sa 15. 11. 2021 online zo Slovenskej knižnice pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči, ktorá je sídlom tejto inštitúcie (ďalej len SABP) pod vedením jej koordinátora Michala Tkáčika. SABP u nás pôsobí od 1. februára 2021 a jej hlavnou úlohou je stanovenie štandardov Braillovho písma na Slovensku. Kroky predchádzajúce zriadeniu pracoviska spomenul na úvod riaditeľ knižnice František Hasaj.
História tvorby pravidiel
Bola obsahom príspevku predsedu ÚNSS Branislava Mamojku. O štandardizáciu Braillovho písma usilovala ÚNSS už dlhé roky, boli definované pravidlá pre bežné literárne texty, problémom bol zápis pri štúdiu najmä exaktných vied. Skupinka nadšencov v 80-tych rokoch spracovala metodiku zápisu prevzatú z ruštiny. Na univerzitách v ZSSR v tej dobe pôsobil rad špičkových nevidiacich vedcov, vďaka nim mala ruština dobre spracované pravidlá pre zápis matematiky, fyziky, chémie a iných odborov. Z dôvodu rozdielov medzi abecedami, interpunkčnými znamienkami, matematickými znakmi nebolo možné preberať štandardy zo zahraničia, bolo potrebné vytvoriť slovenskú autoritu, ktorá ich bude vytvárať a schvaľovať. Dôležité udalosti, ktoré viedli k jej zriadeniu:
- 1996 – vydané sú Pravidlá zápisu Braillovho písma pre Slovenčinu spracované odborníkmi z ÚNSS a vzdelávacích inštitúcií
- 2006 – smernica EÚ o označovaní liekov Braillovým písmom zapracovaná do slovenskej legislatívy,
- 2008 – novelizácia Zákona o prístupe k informáciám, ktorá určila povinnosť verejným inštitúciám komunikovať s nevidiacimi Braillovým písmom,
- 2010 – Slovensko ratifikovalo Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, v rokoch 2015 a 2019 sa uskutočnili hodnotenia jeho plnenia, po ktorých výbor OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím adresoval vláde SR odporúčania na zriadenie Slovenskej autority pre Braillovo pismo
- 2020 – úloha sa dostáva do programového vyhlásenia Vlády SR čo viedlo k zavŕšeniu úsilia o zriadenie Slovenskej autority pre Braillovo písmo (SABP).
Braillovo písmo cesta ku vzdelaniu
O prvých krokoch malých detí k nadobudnutiu gramotnosti hovorila spoluautorka slovenského braillovského šlabikára a dlhoročná učiteľka zo Spojenej školy internátnej v Levoči Eva Halásová. Po zvládnutí čítania a písania sa deti musia naučiť aj orientovať v členitých textoch, ako sú tabuľky, slovníky a kalendáre. Priblížila tiež výučbu tyflografiky ako samostatnej disciplíny. Rozlišovanie reliéfnych obrázkov a orientácia na mapách si vyžaduje hodiny cviku. Prednášajúca pripomenula aj blížiace sa sté výročie založenia základnej školy pre nevidiacich v Levoči, ktoré škola oslávi na budúci rok.
Kritické zrkadlo integrovanému vzdelávaniu detí na bežných školách nastavil Marek Hlina z Centra špeciálno-pedagogického poradenstva Spojenej školy internátnej pre žiakov so zrakovým postihnutím v Bratislave. Braillovo písmo je základným predpokladom na získanie vzdelávania, prostredie bežných škôl však Braillovmu písmu veľmi nežičí. Znalosti Braillovho písma špeciálnych pedagógov a asistentov učiteľov sú väčšinou pasívne s absenciou metodiky výučby, otvorený trh s učebnicami umožňuje pedagógom ich výber bez ohľadu na to, či sú spracované v Braillovom písme. Prednášajúci vidí zlepšenie situácie v zriadení inštitútu cestujúceho učiteľa. Špeciálny pedagóg vybavený znalosťami a špeciálnymi pomôckami by cestoval výhradne len za svojimi žiakmi.
Prácu centra podpory študentov so špecifickými potrebami (ďalej len CPŠ) pri UK v Bratislave predstavila jeho vedúca Elena Mendelová. Stála pri už pri jeho vzniku v roku 1993. Centrum bolo zriadené v rámci projektu Tempus s názvom Centrum podpory pre zrakovo postihnutých študentov (ďalej len CEZAP). Od počiatku bolo celouniverzitným pracoviskom, dodnes je situované na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky. Prvotným impulzom pre vznik CEZAP bola potreba prepisu študijných textov do Braillovho písma, k čomu sa pridalo aj načítavanie na MG kazety. Ako sa vyvíjala technika, menili sa aj potreby a požiadavky študentov. Začalo sa presadzovať elektronické spracovanie dokumentov. Prišiel dopyt na úpravy aj zo strany rodičov NS žiakov stredných i základných škôl a na špecifické úpravy textov aj pre študentov s iným druhom znevýhodnenia. Od roku 2014 pracovisko pôsobí ako CPŠ). Úloha centra je pri sprístupňovaní študijnej vedeckej literatúry stále nezastupiteľná. Vysokoškolskú učebnicu nestačí len doslovne prepísať. Transformácia musí zaznamenať spracovanie štruktúry, pôvodného rámca, zdroj informácií, označenie stránkovania originálu, rok vydania. Centrum vydáva k učebniciam sprievodné materiály, tabuľky, grafy, obrázky a príručky pre používateľov, učiteľov i vydavateľov.
Braillovo písmo v digitálnom prostredí
Ako sa Braillovo písmo uplatňuje v svete informačných technológií účastníkom priblížil Ján Podolinský z Centra technických a informačných služieb ÚNSS. Displejom pre nevidiaceho užívateľa IT, čo sa písma týka, je braillovský riadok. Môže fungovať ako periférne zariadenie počítača či sofistikovaného mobilného telefónu alebo ako samostatná jednotka. Okrem buniek na zobrazovanie braillovských znakov má zabudovanú klávesnicu v tvare klávesnice slepeckého písacieho stroja a s SD kartou môže fungovať ako zápisník. Ďalšie spôsoby využitia prináša set aplikácií Corvus napojený na operačný systém Android. Na dotykovom displeji je možné vygenerovať virtuálnu klávesnicu slepeckého písacieho stroja, čo užívateľovi umožní rýchle písanie textov a SMS správ. Dôležitým periférnym zariadením PC a sofistikovaných mobilných telefónov je braillovská tlačiareň, ktorá tlačí texty na papier. Efektívne využívanie Braillovho písma v informačných technológiách kladie na užívateľa výšené nároky. Nestačí len znalosť Braillovho písma a práce s PC, treba si osvojiť ďalšie zručnosti ako orientáciu na virtuálnej klávesnici alebo písanie bez hmatovej odozvy.
Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči
Skutočnosť, že konferencia bola organizovaná v knižnici, jej poskytla príležitosť prezentovať vybrané oblasti svojej činnosti. Digitálnu knižnicu, ktorá umožňuje registrovaným čitateľom so zdravotným znevýhodnením výpožičky kníh na diaľku, predstavil jej vedúci Norbert Végh. Ide o knihy zvukové načítané spíkrom či e-knihy. Novým fenoménom sú elektronické knihy v Braillovom písme, ktoré čitateľ po stiahnutí si prečíta cez braillovský riadok. Digitálna knižnica obsahuje aj produkciu redakcie časopisov pre nevidiacich za posledných 20 rokov, čo je vyše 20 tisíc článkov. Cez kľúčové slovo ako v klasických vyhľadávačoch tu užívateľ môže nájsť články resp. tému, ktoré potrebuje. Vo fonde knižnice je aj 253 učebníc.
Prácu zmienenej redakcie predstavila jej šéfredaktorka Daniela Dubivská. V súčasnosti redakcia vydáva 18 časopisov, autorských aj zostavovaných výberom z iných zdrojov. V Braillovom písme ich vychádza šesť, ostatné elektronicky, vo zvukovej forme na CD nosičoch a vo zväčšenej čiernotlači, väčšinou kombinovane.
O predstavenie novozriadenej SABP sa postaral jej koordinátor a zároveň aj koordinátor konferencie Michal Tkáčik. Autoritu tvorí aj Rada SABP zložená zo zástupcov zainteresovaných inštitúcií. Prioritnú úlohu svojho pracoviska vidí koordinátor v spracovaní aktuálnych štandardov pre zápis Braillovho písma. Nutná je adaptácia znakov a symbolov, ktoré prichádzajú zvonku. Značný význam prikladá práci s deťmi, práve v detskom veku získa človek najsilnejšie puto k Braillovmu písmu, preto spolupracuje aj s detskými časopismi. SABP sa bude usilovať, aby sa Braillovo dostalo všade, kde je to pre nevidiacich dôležité.
(Redakčná poznámka: SKN M. Hrebendu má vo svojich fondoch niekoľko tisíc titulov tlačených Braillovým písmom a na CD-nosičoch.)
Slávnostné vyvrcholenie konferencie
Postarali sa oň dve udalosti: Michal Tkáčik uviedol do sveta prvý autorský počin SABP – príručku Pravidlá písania a používania Braillovho písma v Slovenskej republike. Túto publikáciu by mali nasledovať ďalšie so špecifickým zameraním napr.na prírodné vedy, notopis, či pletacie vzory. Príručka je prístupná aj na stránke www.skn.sk, v sekcii SABP, kde je k dispozícii aj prekladač do Braillovho písma.
Tou druhou bolo vyhlásenie výsledkov národného kola súťaže braillovských esejí, ktoré zorganizovala SKN M. Hrebendu v spolupráci s ÚNSS. Členka poroty – Dušana Blašková súťaž zhodnotila a jej kolegyňa z ÚNSS Michaela Hajduková prečítala víťaznú esej Michaely Dlhej „Nie je čítať, ako počuť“. Informácie o súťaži i víťazná esej vychádzajú v časopise Dúhovka 2021.
Josef Zbranek
