Ing. Bc. Milan Měchura skončil, ale pokračuje. Rozporuplné konštatovanie nevyjadruje nič iné ako to, že 30. júna 2021 skončil svoj pracovný pomer v ÚNSS a odišiel do starobného dôchodku. Pokračuje však vo funkcii 1. podpredsedu ÚNSS, čo je funkcia dobrovoľná, ale dôležitá. Prvý činovník po štatutárovi.
Milan Měchura pracoval vo vysoko odbornej oblasti sociálneho práva, v ponímaní ÚNSS išlo o obhajobu práv a záujmov nevidiacich a slabozrakých ľudí. Je takmer nemožné bilancovať viac ako 25 rokov práce, ktorej náplňou boli:
- stovky rokovaní, legislatívnych iniciatív, pripomienkových či rozporových konaní s úradmi štátnej a verejnej správy a ich zložkami – výbormi, podvýbormi, komisiami a pod;
- stovky vyriešených prípadov konkrétnych nevidiacich a slabozrakých ľudí;
- odborná garancia legislatívneho pokrytia sociálnych služieb ÚNSS.
Pôvodne inžinier v oblasti plastikárskych technológií získal základy svojej súčasnej odbornosti intenzívnym samoštúdiom, ktoré pred niekoľkými rokmi potvrdil aj vysokoškolským štúdiom v odbore sociálnej práce. Dosiahol taký stupeň odbornosti, že sa stal aj hlavným odborníkom Národnej rady občanov so zdravotným postihnutím.
Pri tejto príležitosti som mu položil niekoľko otázok:
Uvedenú odbornú činnosť vykonávaš od roku 1995, čo považuješ za svoje najväčšie úspechy?
Nemyslím si, že by sa niečo podarilo presadiť výhradne mojím pričinením, vždy sme veci presadzovali viacerí spoločne. Spomenul by som presadenie možnosti od roku 2006 poberať príspevok na osobnú asistenciu pre osoby s ŤZP i po dosiahnutí veku 65 rokov, ak príspevok už poberali (trvalo ďalších 15 rokov, než bola v zákone zrušená diskriminácia z dôvodu veku), zabránenie návrhu MPSVaR poskytovať príspevok na mzdu zamestnanca so zdravotným postihnutím len na zamestnancov v chránených dielňach, čím by bola vylúčená podpora zamestnancov na chránených pracoviskách, a zrušenie hranice príjmu pri poskytovaní príspevku na osobnú asistenciu. Osobne za úspech považujem i ponechanie vykonávania činnosti osobnej asistencie len ako inej samostatnej zárobkovej činnosti, i keď boli snahy presadiť tu medzi osobným asistentom a užívateľom osobnej asistencie vzťah zamestnanec – zamestnávateľ.
Čo sa ti, naopak, nepodarilo presadiť?
Tu je odpoveď jednoznačná. Už priznané dôchodky sa od roku 2018 valorizujú prevažne len o tzv. dôchodcovskú infláciu, ani minimálne sa nezohľadňuje rast priemernej mzdy v národnom hospodárstve, čo podľa mňa hrubým spôsobom poškodzuje dôchodcov, s pribúdajúcimi rokmi poberania dôchodku sa ich životná úroveň prepadáva oproti dobe, keď dôchodok začali poberať. Štát sa rozhodol transformačné náklady spojené so zavedením II. piliera – starobného dôchodkového sporenia – preniesť na poberateľov dôchodkov a ušetriť tak prostriedky štátneho rozpočtu. Nedarí sa ani presadiť inštitút minimálneho dôchodku pre poberateľov invalidného dôchodku „nad 70 %“ pre poberateľov, ktorí nedosiahli dôchodkový vek. A viacerí nám majú za zlé, že sme nepresadili určitú percentuálnu výšku príspevku na kúpu cenovo vysoko náročných pomôcok pre osoby s vyššími príjmami. K vyššie uvedenému môžem len povedať, že návrhy sme predkladali opakovane, ale príslušné zákony navrhujú a schvaľujú iní.
Aké najväčšie výzvy na organizáciu nevidiacich a slabozrakých v blízkej budúcnosti čakajú?
Výmena generácie, ktorá samostatnú organizáciu zrakovo postihnutých v roku 1990 zakladala a dlhých 30 rokov ju viedla.
Čomu sa chceš na dôchodku venovať?
Mám v počítači nazhromaždených nesmierne veľa kníh a mp3 súborov (hudba, filmy, TV seriály a dokumenty), takže bude čo čítať a počúvať, len toho času sa mi stále zdá akosi málo.
Josef Zbranek
