Bieločierny koncert pod Nitrianskym nebom

Uvoľnenie pandemických opatrení a teplé letné počasie nám umožnilo vytiahnuť sa z ulít našich príbytkov a vydať sa do ulíc či prírody, prosto von. Okrem slnka nás ťahalo z domovov množstvo lákavých ponúk, medzi ktorými boli aj pozvánky na vystúpenia umelcov zasiahnutých dlhodobým pôstom. Letné mesiace priniesli množstvo koncertov, prečo teda píšeme práve o tomto? Jednoduchá odpoveď: Až na jednu výnimku tu vystúpili umelci so zrakovým postihnutím. 

 

„Nebol to zámer,“ tvrdí dvojica hlavných organizátorov. Speváčka Kristína Iris Snopková ďalej vysvetľuje: „Chceli sme po lockdowne zorganizovať koncert, na ktorý sme si ako interpretov pozvali našich kamarátov a takto sa to vykryštalizovalo.“ Peter Zbranek dodáva: „Nie som zástancom selekcie umelcov na postihnutých a nepostihnutých. Snažím sa, aby ľudia prišli za umeleckým zážitkom, a nie za nevidiacim pianistom.“

Myšlienka paralympiády vychádza zo zdravotného postihnutia, teda, že všetci k podaniu určitého výkonu nemajú rovnaké podmienky, preto súťažia separátne. A to je jedna z odlišností kultúry a športu V kultúrnych disciplínach, ktoré sú prístupné aj nevidiacim umelcom, to tak nie je. Klaviatúra nie je zjazdovka. Absencia zraku takmer nebráni interpretovi podať vrcholný umelecký výkon v hudbe, literatúre alebo recitácii. Nejaké obmedzenia tu síce sú, nevidiaci hudobníci nemôžu hrať z nôt, ale interpret s trénovaným sluchom túto nepriaznivú okolnosť dokáže premeniť na výhodu. Kultúra môže verejnosti názorne demonštrovať, čo človek napriek zdravotnému postihnutiu dokáže.

Na moju ďalšiu otázku, prečo práve bielo čierny koncert, keď takéto slovné spojenie môže evokovať špecifický výber interpretov, mi vysvetľujú, že tu ide o klávesy, tie sú predsa čierne a biele. Tie na plagáte, ale aj koncerte sú a boli skutočne dominantné. Gitara si tu ani nevrzla, pardon nebrnkla. To by sa za našich mladých liet nestalo, no ale v časoch našich starých mám a starých otcov… Ako sa to len všetko generačne opakuje.

 

Detail na pódium, zaostrené na logo Bieločierneho koncertu, v pozadí hudobník
Momentka z Bieločierneho koncertu. Autor: Stanislav Sokol

 

Otvorenie

Nech už je to ako chce, 12. augusta sa na rohu Svätoplukovho námestia a Štefánikovej triedy zišla dôstojná vzorka slovenských nevidiacich a slabozrakých hudobníkov.

Celý koncert úderom osemnástej hodiny otvoril moderátor Michal Herceg, redaktor Rádia Regina. Privítanie pripojených a samozrejme prítomných, ktorí postupne zapĺňali stovku pripravených stoličiek, obsahovalo množstvo informácií o účinkujúcich i sprievodných aktivitách koncertu.

 

Romantická hravosť

Žiadalo by sa dodať plná nápadov, aj keď „Nenápadný nápad“ už na Slovensku máme. Redaktor Rádia Lumen Ondrej Rosík z Banskej Bystrice, ktorý bol prvým účinkujúcim, sa predstavil v úlohe klaviristu a skladateľa. Svoju hravosť prejavil na úvod aj slovne, keď Michalom prednesené slovné spojenie „výnos Bielej pastelky“ v rámci propagácie verejnej zbierky interpretoval ako „víno z bielej pastelky“.

Ondrejovo vystúpenie nebola žiadna pódiová šou. Cielilo na pozorného a vnímavého poslucháča. Inšpiráciou pre prvú skladbu mu bola jazda vlakom, v rytme koľajníc zneli zvučky staníc, ktoré do nej spojil. Ďalšie dve piesne venoval svojej manželke v čase ich zásnub. Priznávam, že na koncerte som vnímavým poslucháčom nebol. Skladby ma trocha nudili. Keď som si koncert pustil na druhý deň zo záznamu, moje dojmy sa radikálne zmenili. Zrazu som počul, že tá láska z nich doslova trčí, proste zimomriavky. Len slová tomu chýbali, hneď som nejaké v duchu dosadzoval. Márne. Mne idú len žartíky, na romantiku som krátky. Nasledovali opäť dve hravé. Obsah prvej z nich vystihuje názov „Poďme sa zachrániť s tetou Eliškou“. Odhalil, že pán Ludwig von a Peter Nagy zvolili v určitých častiach skladieb rovnaké harmonické postupy, stačilo len na to prísť a umne spojiť. Skladba Pocta Louisovi Braillovi si žiada samostatný článok, preto jej venujem úvodník v čísle, ktoré vyjde v čase výročia narodenia tohto nevidiaceho génia. Svoj klavírny recitál Ondrej zakončil filmovou hudbou, ktorú komponoval najmä k študentským filmom.

 

Nefalšovaná láska ku spevu

Kristína Iris Snopková sa venuje sólovému spevu prakticky od strednej školy. Už niekoľko rokov je členkou komornej opery Bratislava, pracuje ako PR manažérka Hilaris Chamber orchestra, renomovaného komorného telesa. V roku 2013 získala cenu garant muzikálovej akadémie Bratislava. Speváčky zväčša nevystupujú s autorskou tvorbou, ich sila je v interpretácii. Kristínin výber bol zameraný na známe populárne piesne a muzikály, ktoré miluje. S klavírnym sprievodom Petra Zbraneka otvorila svoje vystúpenie piesňami z muzikálov, František z Assisi, Matúš Čák Trenčiansky a Neberte nám princeznú. V repertoári Mariky Gombitovej pokračovala pesničkou Šaty. Záverečné dve boli osvedčené „pecky“. Názov piesne „Jednoho dne se vrátíš“ z repertoáru Věry Špinarovej na prvé prečítanie niekomu možno nič nepovie, keď však pridám názov filmu „Tenkrát na západě“, je všetko Jasné. Rozlúčkou bol slovenský hit storočia „Vyznanie“ opäť od ikonickej Mariky.

 

Pesničky ako vánok

Takto vnímam autorskú tvorbu Viery Petrovčinovej z Humenného. Jej vystúpenie bolo možno jedno z posledných s jej dievčenským menom. „Šťastná, Nostalgia, Deravý svet“ – to sú názvy troch z 12 pesničiek, ktoré s vlastným klavírnym sprievodom zaspievala. Rozmýšľa v nich najmä o živote, ich témami sú aj viera a láska, nestratí sa ani humor. „Ako kedy,“ odpovedala mi na obligátnu otázku, ktorá sa kladie pesničkárom, či najskôr napíše text, ktorý potom zhudobní, alebo vkladá slova do hudobných nápadov. „Niekedy je prvý text, inokedy melódia a niekedy to ide ruka v ruke.“ Ja som sa totiž nemohol ubrániť dojmu, že ide o zhudobnené texty. Len malá ukážka Vierkinej poézie:

 

Sláva na zemi,

láka smrteľníkov,

spevák, básnik, kráľ

si už na ňu zvykol.

 

Tešíme sa na CD, ktoré už Vierka pripravuje s kapelou zostavenou na tento účel.

 

Koncert pre husle a klavír

Aj takto by sa dalo označiť vyvrcholenie programu. Husle Viktórie Linnen a klavír Petra Zbraneka. Piráti z Karibiku, Mamma Mia, Bella Ciao, Hallelujah, Memories sú názvy niektorých zo svetoznámych melódií, ktoré zahrali. Zaradili aj Bohemian Rhapsody od skupiny Queen. Spevák a autor Fredy Mercury pri kompozícii tejto skladby použil aj operné motívy a dal im rockový šat. Zvláštnosťou v podaní Viktórie a Petra bolo, že pieseň zahrali ako klasiku, a to aj jej rockovú časť. Talentovaná huslistka, ktorá jediná nepatrila do rodiny zrakovo postihnutých hudobníkov (ako som uviedol na začiatku, o takúto selekciu organizátorom nešlo), prišla na koncert až z rodného Sabinova, dokonca pricestovala 2 týždne pred koncertom aj na skúšku. S Petrom sa spoznali pred časom na svadobnom veľtrhu v Pezinku. Tu prezentovali svoje hudobné ponuky a následne sa dohodli na spolupráci. Natočili spoločný klip v kaštieli v Beladiciach, kde je sála s unikátnou akustikou a príjemný interiér.

 

Aj divadlo

Hudobné produkcie boli predelené výstupmi hercov divadla Zrakáč, konkrétne scénami z jeho autorskej hry „Ste medzi nami“. Predstavili sa v nich Zuzana Hrebičíková, Marek Hlina a opäť Peter Zbranek, do scén sa snažili zapojiť aj divákov z publika. Celá hra je zameraná na sprístupnenie problematiky nevidiacich ľudí a spôsoby, ako im správne poskytnúť asistenciu. Zuzana s Petrovým sprievodom ako protagonisti fiktívnej skupiny Katarakta zaspievala aj pieseň z tejto hry – ide o jej osobnú životnú výpoveď.

 

Žena hrajúca na klávesoch a spievajúca
Pianistka, autorka a speváčka Viera Petrovčinová. Autor: Stanislav Sokol

 

Hlasy a ohlasy

Celý koncert bol streamovaný online, hudobník Ondrej Rosík mal na starosti aj sledovanie ohlasov pripojených ľudí. Niektoré z nich aj prečítal, na Michalovu výzvu, aby prečítal aj nejaký negatívny komentár, nemal čo povedať, len sľúbil, že sa na ne zameria a ihneď dodá, svoj sľub však nesplnil a bolo fajn, že ani nemohol. Bola radosť počúvať Ondrejove a Michalove živé dialógy. Myšlienky s hlavou a pätou vyjadrované rýchlym plynulým slovosledom. Prosto profesionáli.

Zvukári, fotograf, kameraman, IT špecialisti na stream, vzhľadom na charakter väčšiny účinkujúcich i viacero asistentov, ktorí zabezpečovali aj nevyhnutnú logistiku podujatia.

 

Bude ďalší?

Otázka bez odpovede. Na budúci rok ešte organizátori žiadne konkrétne plány nemajú. Plánovanie utrpelo všeobecne. Som však presvedčený, že ľudia, pre ktorých je hudba náplňou života a snaha o vysokú interpretačnú úroveň cieľom, si nájdu cesty, ako krásne tóny opäť dostať so našich uší. Tieto cesty vie urýchliť finančná podpora donorov. Tými tohtoročnými boli Mesto Nitra, Nadácia ZSE a SOZA.

 

Koncert možno zhliadnuť na https://fb.watch/7nBDO1U-rC/

 

Josef Zbranek

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *