Naša jubilantka

Niť sa vinie od Zväzu invalidov k ÚNSS a jej ZO v Čadci, na čele ktorej stojí už celé tri desaťročia. Cez nespočetné množstvo úspešných podujatí, s prostým plánom do budúcnosti: využiť každú príležitosť, ktorá umožní pomáhať ľuďom. 

 

Začnem úvahou zo zákutia svojho vnútorného sveta a to len preto, aby som zvýraznil vitalitu našej jubilantky. Narodil som sa po roku 1950 a kdesi v podvedomí mám zakódované, že komu rok narodenia začína trojčíslím 195, má život stále ešte pred sebou. Áno, i ja sa cítim mladší, ako v skutočnosti som. Psychológovia hovoria, že tento sebaklam je po šesťdesiatke prirodzený.

Zrazu je tu však neúprosná skutočnosť: ľudia s rokom narodenia začínajúcim sa číslami 195 oslavujú životné jubileum, ktoré by väčšina populácie najradšej odohnala niekde doďaleka. Čo proti tomu robiť? Asi to, čo praktizuje pani Lýdia Oravcová zo základnej organizácie Čadca, ktorá sa stala oslávencom 3. januára.

 

Svojim Kysuciam je verná celý život

Narodila sa v Skalitom v rodine železničiara, mama bola v domácnosti – veď starať sa o tri dcéry si vyžaduje mamičku na plný úväzok. V Ružomberku vyštudovala i strednú zdravotnícku školu a 10 rokov pracovala ako zdravotná sestra v detskej ozdravovni v Serafínove. S milovanou prácou sa však musela rozlúčiť. Po nevítanej návšteve vážnej očnej choroby, ktorá ju napokon celkom pripravila o zrak.

Vyrovnať sa s novou životnou situáciou jej sťažovala okolnosť, že nikde nevedela získať odbornú pomoc. Našla ju až v bývalom Zväze invalidov, kde sa hneď zapojila do vnútorného života organizácie. Z vlastnej skúsenosti vedela, čo všetko sa musí naučiť človek, ktorý stratil zrak, a že len základné poradenstvo nestačí. Preto keď v roku 1990 vznikla Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska, stála takpovediac v prvom rade. Zúčastnila sa jej ustanovujúceho zjazdu a zjazdov, ktoré v záujme riadneho a dôstojného ukončenia činnosti bývalého Zväzu invalidov, rušili toto združenie. Aby sa ÚNSS mohla stať plnohodnotnou nástupníckou organizáciou.

 

Tri desaťročia vo funkcii

Od toho času je nepretržite predsedníčkou ZO ÚNSS č. 8 Čadca. Za tie roky má na rováši nespočetné množstvo úspešných akcií. Len tak spakruky spomeniem súťaž v čítaní a písaní Braillovho písma, ktorú ako jediná ZO organizuje každoročne, výraznou mierou sa podieľa na celoslovenských podujatiach organizovaných ÚNSS (napr. Biela pastelka či Deň bielej palice), venuje sa propagácii hnutia nevidiacich a slabozrakých pre odbornú i laickú verejnosť, podporuje rozvoj počítačovej gramotnosti členov ZO, odovzdáva im svoje skúsenosti z používania bielej palice, pomáha osvojovať si sprievodcovské techniky.

Najväčšiu radosť jej však prináša práca s ľuďmi a zvlášť deťmi, v tomto prípade s deťmi so zrakovým postihnutím, ktorá je jej životným poslaním. Nateraz posledným počinom v tejto oblasti bol projekt, ktorý vďaka podpore grantového programu ÚNSS zrealizovali v uplynulom roku. Niesol názov Keď chcem byť úspešný, musím byť vzdelaný a jeho cieľom bolo nevidiacim a slabozrakým deťom a ich rodičom pomôcť vykročiť na tú najefektívnejšiu cestu ku vzdelaniu a pomôcť s rozhodovaním medzi špeciálnou a bežnou základnou školou. Priamo do rodín „doniesla“ špeciálno-pedagogickú poradňu a pre deti a mamičky pripravila víkendový pobyt plný hodnotných a hlavne odborných informácií a rád zabalených do príťažlivých zážitkov. Výsledkom sú aj nové priateľstvá rodín a ich pomoc i ďalším ľuďom so zrakovým postihnutím. Mimochodom, keď som sa pýtal, či má aj vlastné deti, dozvedel som sa o synovi a dcére, keď som bol zvedavý na vnúčence, zvolala: „Veď už mám aj dve pravnučky!“

 

skupinová fotografia Mikuláša a detí ZO Čadca na lavičke ľadovej plochy.
Mikuláš na ľade privítal deti ZO Čadca a za básničku každému malému korčuliarovi odovzdal štedrý mikulášsky balíček a čestný mikulášsky diplom za spoločné korčuľovanie

 

Nie bez povšimnutia

Činnosť pani Lýdie neostala vo verejnosti bez odozvy. Bola jej udelená Cena primátora mesta Čadca, ocenenie Osobnosť Kysúc, zaslúžila si množstvo iných poďakovaní od rôznych inštitúcií i jednotlivcov.

„Bez pomoci ďalších dobrovoľných členov nášho výboru by som nedokázala nič,“ hovorí skromne jubilantka a dodáva: „Je nás tam päť a každý robí naozaj poctivo.“

 

Lýdia Oravcová s ocenením. Na fotografii  s primátorom mesta Čadce a ďalšej ženy odovzdávajúcej ocenenie.
Cena primátora mesta Čadca za dlhoročnú obetavú a aktívnu prácu na poste predsedníčky ZO ÚNSS v Čadci, za výrazný podiel na vytváraní prospešných životných podmienok a zvyšovaní kvality života občanov so zrakovým postihnutím v Čadci i regióne Kysúc, za celoživotné rozvíjanie, šírenie a napĺňanie humánnych myšlienok a činov, za šírenie dobrého mena Čadce a jeho pozitívne zviditeľňovanie v rámci Slovenska.

 

Či malo úvodné obnažovanie môjho podvedomia zmysel, posúdiť neviem. Som si však istý, že prístup pani Oravcovej je pravý návod na život a recept na to, ako nebrať do úvahy asociácie, ktoré som na začiatku načrtol.

Pani Oravcová, želáme Vám všetci, ktorých spája náš časopis – vydavatelia aj čitatelia –, veľa aktívnych rokov, pevné zdravie a veľkú radosť zo všetkého, čo urobíte.

 

Josef Zbranek

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *